Ucháč čepcovitý aneb Houbaření na Slovensku I a něco i o činnosti www.nahuby.sk

7. března 2010 v 22:30 | ROZHOVOR s Jánem Šuvadou, slovenským mykologem |  Rozhovory
Rozhovor s Jánem Šuvadou o houbaření na Slovensku a o významu potálu www.nahuby.sk
Božský houbařský ráj Jána Šuvady a jeho syna. Letos sem uspořádáme druhou naší fotografickou expedici na Slovensko. Chystejte košíky, fotoaparáty, vysílačky, stany, spacáky, karimatky, vařiče, ešusy, pečící papír na sušení, mapy, buzoly a lepé kuchařky. Foto: Ján Šuvada /...čo je to Jánko za horu a jaká oblast?/

Ladislav huby sial, Peter a Pavol ich pozbieral alebo Peter a Pavol huby sejú. Pranostiky sa toho roku, aspoň u nás v Kubíne, celkom trafili. Ján Šuvada z Medzihradného, pre ktorého sú huby a príroda celoživotnou vášňou, sa však nimi neriadi. Jeho meno sme objavili na webovej stránke nahuby.sk.

Názov napovedá, že tu nájdete "huby a všetko o nich pre hubárov, mykofilov, mykológov a priateľov prírody". Vo fotogalérii je takmer 125-tisíc fotografií húb a prírody. Medzi nimi aj bezmála tisícšesťsto snímok Jána Šuvadu - moderátora sekcie Živočíchy, Kvety, Krajinky a Ostatné fotografie.


Podľa vás teda hubárske pranostiky
neplatia. Prečo?

Myslím si, že všetko závisí od počasia. Na juhu už na jar fotia huby a my sa ešte lyžujeme na holi. A v jeseni to isté, híkajú, že u nás napadol prvý sneh, no oni ešte stále majú hríby. Skôr som sa zvykol držať splnu, ale aj to je diskutabilné, lebo nie vždy to platí (hovorí sa, že keď je spln, huby rastú, pozn. aut.).

Vzťah k hubárčeniu sa rodí v detstve. Aj vás brával otec so sebou na huby? A bavilo vás to?

Áno. Otec mi hovoril, že som ešte ani nevedel chodiť a už ma brával so sebou na huby. Vždy ma vyložil pod Srňacím, kde mal včely. Kým ich obriadil, ja som obehal celý les. A vždy som našiel plný košík alebo tašku hríbov. Bavilo ma to, žiadnu motiváciu som nepotreboval.

Vo všeobecnosti sa za dobrého považuje ten hubár, ktorý nazbiera najviac pravákov. Kto je
dobrým hubárom podľa vás?

Ten, ktorý nemá vzťah len ku hríbom, ale ku všetkým hubám. Aspoň ku tým jedlým Ako sa človek dopracuje do štádia, kedy ho hríby, suchohríby, rídziky a kuriatka už neuspokojujú? Ja som si kúpil pár atlasov a každý rok obohatil repertoár o niekoľko nových druhov. Nebolo ich veľa, tak dva až štyri. A tak som sa postupne dopracoval ku stovkám. Sú huby, ktoré sa chodia len obdivovať a fotiť. Napríklad žezlovky, zaujímavé parazitujúce huby, ktoré som objavil aj na Kubínskej holi.

Ak ľuďom chýba istota, boja sa. Čo nepoznajú, neberú. Ako nabrať odvahu zoznámiť sa s novými hubami?

Nie každý potrebuje a má chuť spoznávať nové druhy húb. Poznám ľudí, ktorí idú raz, a keď nazbierajú dosť hríbov do vianočnej kapustnice, stačí. Nikto ich viac nedostane do lesa. My chodíme po celý rok, či je zima, či leto. Aj keď nedonesieme nič. Vlastne, vždy si donesieme pekné fotky alebo zážitky.

Spomeňme teda konkrétne huby, ktorým ľudia zatiaľ neprišli na chuť.

Sliziak. Celkom dobrá huba. Pôvabnice ľudovo nazývané jesienky. Dobré miesta sú za Jasenovou i pod Skalkou. Plávkam ľudia až tak neveria, lebo ich je veľa. Aj keď jedovaté medzi nimi nie sú, len nejedlé. A prášnice. Sú veľmi dobré. Dôležité je naučiť sa zaradiť hubu aspoň do rodu.

Máte miesta, kde rok čo rok nachádzate tie isté huby?

Máme rodinné májovčisko. Ešte moji starí rodičia tam chodili. A za tých 40 - 50 rokov sa posunulo asi o dva metre. Našťastie o ňom nikto nevie. Pretože je v lese. Huby sú nevyspytateľné. Rastú tam, kde ich človek nečaká.

Foto: Ján Šuvada - Ušiak mitrovitý! Kdo do komentářů pod tímto rozhovorem napíše zašifrovaně český název, dostane dveře a zárubně se slevou. Sleva platí pro prvních deset borců....

Poďme k vášmu pôsobeniu na stránke nahuby.sk. Ako ste sa tu dostali?

Objavil som ju pred štyrmi rokmi. Chytilo ma to, najprv som sa len zapájal do diskusií a potom som si na narodeniny kúpil na inzerát starší fotoaparát. Tie prvé fotky sú fakt otrasné, ale schválne sme ich tam viacerí nechali, aby bolo vidieť pokrok.

Stránka naozaj patrí k najlepším, s akými sme sa kedy stretli. Mapuje aktuálny výskyt húb na Slovensku, ba dokonca aj v Čechách. Je tu atlas, poradňa i recepty. Na čo by ste chceli návštevníkov zvlášť upozorniť?

Náš atlas s vyše 3 500 druhmi vraj patrí k najväčším na svete. Fotografie, ktoré registrovaní užívatelia posielajú, prechádzajú cez moderátorov. Tí jednak nepustia zlé fotky a navyše, v prípade zlého určenia druhu, tento opravia alebo nechajú fotografiu s otáznikom, keďže nie všetky huby sa dajú identifikovať podľa fotografie. Podľa mňa je stránka výnimočná tým, že je vhodná tak pre odborníkov ako aj pre laikov. Ďalšou zaujímavosťou je, že organizujeme spoločné akcie po celom Slovensku. Je pekné, keď sa stretnú ľudia uletení jedným smerom. Vlani, v Trusalovej, nás bolo vyše 50. Ľudia, ktorí nevedia, čo robíme, nechápu. Musí to vyzerať smiešne, keď sa pätnásti váľame po zemi a fotíme. V lese sa ešte stratíme, ale v košickom parku je to horšie.
Foto: Ján Šuvada - Slovenska republika, zejména ty převeliké kopečky, je přenádherná. Je to pro mykology amatérské i profesionální pravý ráj. Pouze tady lze najít ty nejvzácnější houby. Letos tam uděláme několik expedic. Už se taky těšíte?

Urobiť dobrú fotku hríba obyčajnou automatikou je priam nemožné. Prečo je fotenie húb také náročné?

Treba mať veľa "nádobíčka". Ja nosím so sebou asi osemkilový ruksak. Za absolútny základ považujem statív. Ďalej rôzne tzv. odrazné plochy, napr. staniol alebo obal z mlieka, keďže klobúčik vrhá tieň. Huby fotíme zásadne bez blesku. (reportáž o fotení húb si môžete pozrieť v niektorom z najbližších vydaní Spravodajstva TV DK, pozn. aut.)

Že sa huby nezbierajú do igelitky, to vie už hádam každý. S akými hubárskymi zlozvykmi sa najčastejšie stretávate? Dokážu vás niektoré dokonca rozčúliť?

To by ste sa čudovali, ale igelitiek je stále dosť. Keď to vidím, stúpa mi adrenalín. Je to nebezpečné. A rovnako mi vadí rozkopávanie húb. Neraz jedlých alebo vzácnych.

Podeľte sa s našimi čitateľmi o praktické rady. Sušíte iba zdravé hríby? Alebo aj červavé?

Sušiť by sa mali hríbovité huby, no sušil som aj pôvabnice dvojfarebné a boli výborné. Sušenie červavých húb je otázkou vkusu a žalúdka. Ja osobne suším zdravé. A nielen na site. Dosúšam ich v elektrickej rúre pri teplote 40 - 50 °C, pričom dvierka nechám mierne pootvorené. Už po necelej hodinke sa huby lámu v prstoch, čo je znamenie, že sú už suché. Myslím, že toto dosušenie má aj tú výhodu, že sa ním zničia možné vývinové štádiá hmyzu, konkrétne molí. A pred zamrazovaním huby predváram. Jednak ušetrím miesto a mám istotu, že sa im počas rozmrazovania nič nestane.

Zdieľa vaša rodina rovnaké hubárske nadšenie?

Ani nie. Som rozvedený. Syn, s ktorým žijem, áno, mám ho stále v pätách. Pre rodičov som postrachom. Hubárska sezóna len začína a mama už krúti hlavou, že nechce.

Vaša najkrajšia huba.

Ťažko povedať. Každá má svoje čaro.

Najchutnejšia huba.

Muchotrávka červenkastá. Umyť, nakrájať a dať na rozpálený olej. Ani bedľa, ani rýdzik sa na ňu nechytajú.

Najlepší hubársky "flek".

V okolí Dolného Kubína? Všetky lesy.


Rozhovor připravila Lucie Špitálová
(bibliografický údaj: Najlepší hubársky flek. In: Kubín - noviny občanov mesta Dolný Kubín, dvojčíslo 27, 28 zo dňa 10. júla 2009).
Foto: Ján Šuvada - Nejen život tropí hlouposti. I hřiby mají smysl pro legraci. Název snímku -Dvouplošník! Nebo máte jiný???
Foto: Ján Šuvada - hlíva hnízdovitá. (Fotografie Jána Šuvady najdete na www.nahuby.sk)
Když jsem si prohlížel desítky snímků krajinek Jána Šuvady, tak jsem mu hezky záviděl ty lesy, hájky, remízky, kde to musí být houbařský ráj. My v Čechách rovněž nejsme na tom špatně, ale to neznámé a zejména ty vysoké kopečky nás nepřestanou lákat. A navíc, mnohé záhadné, chráněné, vzácné houby, již v českých zemích nerostou, ale na Slovensku hej....
 

20 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 zdeno | 9. března 2010 v 10:58 | Reagovat

Začíná to dobře.

2 Šuvada | 9. března 2010 v 19:55 | Reagovat

Veľmi sa na Vás všetkých teším, už nech je leto.

3 Jan Polívka | 9. března 2010 v 23:36 | Reagovat

Pane Burle opravdu pěkné, na jedničku.

4 katka | 10. března 2010 v 0:07 | Reagovat

Fakt pěkný i když mě ta slovenština moc nejde. Rozhovor s Kudláčkem byl super, ale tento rovněž nemá chybu.

5 rampušák | 10. března 2010 v 1:35 | Reagovat

Pane Šuvada nic ve zlém, ale syn by měl mít rovněž canady. V těch holínkách si jenom zkazí nohy a ve stáří jako když to najde. Nebo je to kvůli vretenicám? !zmijím).

6 Šuvada | 10. března 2010 v 8:33 | Reagovat

[5]: Nechodí často v tých holínkách, ale zrovna  vtedy sme boli v dosť premokrených lokalitách, v takých premokne každá kožená obuv. A on je na mokré nohy priam expert...:)

7 muchomůrka | 10. března 2010 v 10:56 | Reagovat

Některé ty snímky nejsou ale moc ostré. Kde je chyba?

8 Václav Burle | 10. března 2010 v 17:45 | Reagovat

to: muchomůrka - ano máš pravdu. Beru si fotografie přímo z archivu pana Šuvady, kde jsou v malém rozlišení. když je pak ještě zvětším, tak se mírně zhorší. Autor by mě je dal samozřejmě i ve větším rozlišení, ale znamenalo by to velkou korespondenci. Takhle, i když na úkor kvality, je to jednoduší.

9 kolař | 10. března 2010 v 23:07 | Reagovat

Pěkné počteníčko. Slovenština je nádherná, ale už mě dělá potíže. Musí to být přenádherný kraj. Taky bych tam rád jel na houby.

10 Václav Burle | 10. března 2010 v 23:10 | Reagovat

Děkuji od srdce za e-mejly, ale věřte, že víc fotek se sem už doopravdy nevejde, nehodí. Stačí navštívit www.nahuby.sk, tam dát do vyhledávače jano šuvada a můžete prohlížet do nekonečna.

11 Kořán Marian | 20. listopadu 2010 v 16:36 | Reagovat

Ty rozhovoty jsou fakt zajímavý. Mohl by jich tady být více. Už máte povídání s místopředsedou, tak teď udělejte rozhovor i s předsedou panem Landou. Zeptejte se ho rovněž na časy, kdy velel vojsku!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama